Starobylá

Thajská masáž

Thajská starobylá masáž „núat phén thái“ (thajsky: นวดแผนไทย), rozvíjala a zdokonaľovala rôzne techniky a postupy masáží, ktoré sa používali v krajinách Ázie už pred viac ako 2 500 rokmi.

Dživaka Kummar Bakka
Podľa legendy bol tvorcom a prvým učiteľom techník thajských masáží staroindický ajurvédsky učiteľ a lekár Dživaka Kummar Bakka  (thajsky: ชีวกโกมารภัจจ์ ). Legenda ďalej hovorí, že bol priateľom Buddhu Gautamu. Doktor Dživaka je do dnešných dní považovaný všetkými masérmi v Thajsku za prvého a hlavného učiteľa–Khru.  Jeho vyobrazenia, obrázky, sošky a prívesky sú neodmysliteľnou súčasťou thajských  masážnych salónov. Thajskí maséri sa k nemu obracajú v modlitbách, prejavujú mu vďačnosť, prosia ho o pomoc, aby vykonávané masáže priniesli účinok a prospech pre masírovaného.

Technika thajských masáží
Thajská masáž je zameraná na ovplyvňovanie tokov životnej energie. Táto prúdi v ľudskom tele v dráhach tzv. sénach, alebo meridiánoch. Tieto síce nie sú popísané v klasických učebniciach anatómie, avšak ázijským masérom sú známe už tisícročia. Tieto vedomosti sú známe v rôznych podobách aj v Tibete, Číne a Indii. Najznámejšie thajské starobylé mapy týchto meridiánov sa nachádzajú vo svetoznámom  chráme Wat Phó v Banghkoku.
Neexistuje jednotná zostava thajskej masáže, preto sa môžeme v jednotlivých školách a u jednotlivých masérov stretnúť s rôznymi technikami, zostavami a spôsobmi naťahovania, uvoľňovania a masírovania. Základné princípy však zostávajú rovnaké. Niektoré náročné prvky a hmaty si vyžadujú dlhodobú prax. Ide napríklad o chôdzu po chrbte masírovaného. Thajskí maséri vždy prispôsobujú  zostavu hmatov a priebeh masáže zdravotnému stavu masírovaného.